Para orechy sú jadrá semien nachádzajúcich sa v plode divo rastúceho stromu juvia. Plod meria 16 cm v priemere, má škrupinu podobnú kokosovému orechu, ktorá sa po dozretí roztvorí a vydá 20 až 24 semienok majúcich tvar obličky. Tie merajú 3-4 cm, majú drevnatú šupku, v ktorej je mohutné jadro známe ako para orech. pochádza z divo rastúcich júvia stromov z tropických lesov Brazílie a pomenovaný bol podľa ich územia Para. Patrí k najväčším zdrojom selénu, stopových prvkov dôležitých pre imunitný systém. Rovnako pomáha v boji s rakovinou prsníkov u žien. Okrem toho sa v para orechoch nachádza fosfor, ktorý napomáha rastu kostí a zubov, magnézium vhodné pre výstavbu svalov a nervov. Obsahujú taktiež kyselinu potrebnú pre pokožku a hormonálnu vyváženosť

Píniové orechy sú semená stredozemnej borovice. Rastú predovšetkým voľne, majú hrubé, asi 15cm veľké šišky. Trvá asi 3 roky, kým sa šiška úplne vyvinie a otvorí. Po zbere sa musia šišky otvárať za pomoci tepla. Potom nasleduje lúpanie, umývanie, kefovanie a preberanie jadier. Spomína ich už v Starom zákone prorok Hose v 8. storočí pred Kristom. Archeológovia objavili oriešky medzi potravinami vo vykopávkach v Pompejach, ktoré zničil v ýbuch sopky Vezuv v 79. roku pred Kristom. Oriešky pochádzajú z krajín rozprestierajúcich sa okolo Stredozemného mora. Sú výborné pri liečbe nervových porúch, odporúčajú sa pri strese, depresiách, ale aj duševne pracujúcim a študentom. Podieľajú sa aj pri tvorbe nervového tkaniva , znižovaní krvného cholesterolu a blahodarne vplývajú na artérie.

Arašidy sú vlastne kry majúce výšku približne 70cm. Na konci každej vetvičky sa nachádza žltý kvet. Po opelení sa vetvičky začnú ohýbať smerom k zemi a semenníkmi sa zavŕtavajú do zeme zhruba 6 – 9cm kde dozrejú na struky ako ich poznáme. Podľa doterajších výskumov sa predpokladá, že arašidy boli vypestované pred viac než 8000 rokmi v oblastiach Strednej a Južnej Ameriky. Spočiatku sa používali hlavne ako plodina určená na kŕmenie dobytka. Až časom sa podarilo vypestovať odrody, ktoré sa začali vyznačovať špecifickou chuťou. Bežnou súčasťou nášho jedálnička sa tak stali až v 19.storočí. Podporujú: tvorbu testosterónu, rast svalov, spaľovanie tukov, liečenie kožných ochorení, znižujú riziko ukladania cholesterolu do steny ciev, zuby pred zubným kazom.

Pistácie sú okrúhle až oválne plody mandľového tvaru rastú na pistáciových stromoch vysokých až 10m. Semená o veľkosti lieskového orecha s tenkou šupkou sú bledozelenej farby. Šupka je hladká, takmer biela až bledohnedá s výraznou hranou. Ich pôvod je neistý, hoci vykopávky z miesta, kde je dnes Jordánsko, hovoria o takmer 7000 rokov. Predpokladá sa, že prišli z oblasti Perzie, dnešného Iránu alebo až z Ázie – z Pakistanu či Indie, kde zvykli rásť divoko vo vyšších púštnych polohách. Spomínajú sa aj v Starom zákone. Americkí vedci dospeli k záveru, že pred stresom môže človeka ochrániť hrsť pistácií denne. Dôvodom je, že látky obsiahnuté v pistáciách stabilizujú krvný tlak a pulz. Platí to však len v tom prípade, ak nie sú solené. Výskum taktiež ukázal, že denná porcia pistácií rapídne znižuje riziko vzniku rakoviny, najmä čo sa týka rakoviny pľúc. Ukázalo sa tiež, že pistácie sú dobrým nástrojom na regulovanie chuti do jedla

Goji (godži) sú sušené plody Kustovnice čínskej (Lycium chinensis). Goji majú sýto červenú farbu a sú veľké asi ako sušené hrozienka. Chuťou pripomínajú niečo medzi brusnicou, jablkom alebo šípkou. Goji rastú v úrodnej pôde v oblasti himalájskeho úpätia na stredne veľkých kroch. Existuje viac než štyridsať rôznych odrôd. Goji pochádza z Himalájí, kde doteraz rastie, no pestuje sa aj v severnej Číne a v Tibete. Podľa všetkého goji „môže“ aj za skvelú kondíciu tibetských mníchov a ich dlhovekosť. pôsobí protizápalovo stimuluje tvorbu kvalitných krviniek (červených a bielych) chráni pečeňové bunky proti niektorým nebezpečným chemickým látkam harmonizuje činnosť obličiek zvlhčuje pľúca posilňuje imunitný systém chráni pred cukrovkou bráni vzniku kardiovaskulárnych chorôb (znižuje hladinu cholesterolu, triglyceridov) obmedzuje rozširovanie lupienky a iných kožných chorôb reguluje tvorbu steroidov v nadobličkách.

Ľanové semená sú lesklé, hladké, žltohnedé, až červenohnedé, ploché, o niečo väčšie ako sezamové semená. Dnes ľan pre jeho zdravotné benefity označujeme prívlastkom super potravina, alebo potravina budúcnosti. Ľan pochádza z juhovýchodnej Ázie, dnes ho pestujeme v oblastiach s miernym podnebím, v Belgicku, Holandsku, ale i vo Francúzsku, ale i v oblastiach zasahujúcich až do subtropického pásma. Ľan sa vyznačuje najmä vysokým obsahom tukov (40%), sú zdrojom nenasýtených mastných kyselín, najmä kyseliny alfa-linolenovej ALA a kyseliny linolovej CLA, lignanov, vlákniny, slizu, obsahujú vitamíny a minerály: ako vitamín E, vitamín B6, B7 – biotín, kyselina listová (vitamín skupiny B), draslík, horčík, vápnik, ďalej bielkoviny a v málom množstve sacharidy. Ľanové semeno používame vo forme celého semena, pomletého semena, alebo vo forme ľanového oleja. Ľan zaraďujeme k rastlinám s najväčším obsahom lignanov (typom polyfenolov) látok, s výraznými protirakovinovými účinkami. Lignany sa v tele správajú ako estrogén. Znižujú tak niektoré druhy rakoviny súvisiace s hormónmi, ako napríklad rakovina prsníka. Pri rozomletí semien na ľanový olej sa ale drvivá časť lignanov odstráni, preto sa ich tam veľa nenachádza. Kyselina alfa-linolénová sa využíva pri tvorbe omega-3 mastných kyselín. ALA zrieďuje krv, pôsobí ako prevencia proti infarktu a mŕtvici. Ľanové semená znižujú cholesterol a majú protizápalový účinok.

Šošovica sa jedla už dávno. Pochádza zo Stredného východu. V okolí Stredozemného mora slúžila ako výmenná komodita pri obchodoch. Rozličným sťahovaním národov sa rozšírila po celej Európe a Afrike. V Ríme sa zase našiel recept zo 4. storočia pred n. l. Šošovica obsahuje trikrát viac vápnika než obilniny a sedemkrát viac železa ako špenát. Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatšia na bielkoviny a obsahuje najmenej tukov. Na rozdiel od fazule je ľahšie stráviteľná, obsahuje menej trieslovín. Obsahuje vlákninu, ktorá podporuje činnosť čriev a pomáha pri zápche. Má v sebe aj veľa železa, tým podporujú tvorbu, ale aj cielenú obnovu krvi. Je vhodná aj pre diabetikov, lebo znižuje obsah cukru v krvi. Vysoký obsah vitamínu B sa postará o povzbudenie celej látkovej premeny. Dôležitá je pri liečbe rakoviny čreva a srdcových chorobách.

Fazuľa Už pred 6000 rokmi pestovali fazuľu indiánske kmene v Mexiku a Peru; odtiaľto sa fazuľa vďaka svojej nenáročnosti rozšírila do celého sveta, prispôsobujúc sa rôznym klimatickým podmienkam. Vznikol tak celý rad kultivarov – od malých lahôdkových strukov až po dužinaté bôby a veľké struky. V medicíne aj v ľudovom liečiteľstve sa využíva zriedkavá a vzácna vlastnosť fazule znižovať hladinu cukru v krvi, najmä pri cukrovke. Tento účinok sa pripisuje glukokinínu a arginínu. Nemôže však nahradiť inzulín. Pôsobí iba ako podporné liečivo. Okrem toho sa používa: pri zápaloch obličiek a močového mechúra, pri obličkových kameňoch, pri liečbe dny a reumatizmu, na znižovanie vysokého krvného tlaku. Fazuľové struky nikdy nejeme za surová, pretože obsahujú jedovatú bielkovinu phasin (môže vyvolať črevné ťažkosti, ničí sa len tepelnou úpravou). Fazuľa môže vyvolať nafukovanie a hnačky – hlavne u ľudí, ktorým chýba enzým na štiepenie tzv alfagalaktosidov.

Kešu orechy sú jadrá obličkovitého tvaru pochádzajúce zo semien obličkovca západného. Svojim zložením sú olejnaté a majú sladkú a jemnú chuť. Pochádza z oblasti Amazónie a pôvodne sa nazýval brazílskym orechom. Až neskôr sa dostali do Indie, ktorá je v súčasnosti spoločne s východnou Afrikou aj ich najväčším producentom. zlepšujú kvalitu pokožky, vlasov a nechtov prospievajú cievnemu systému, znižujú cholesterol a krvný tlak sú vhodné pri tráviacich problémoch, pomáhajú pri zápche pomáhajú pri chudo krvnosti.